Prečo OPEC nepustí cenu ropy pod $100

Tomáš Plavec
05.12.11
Fundamentálna analýza, (Čítaní: 1281x)

Hlavným dôvodom je fakt, že cena ropy predstavuje významnú zložku príjmov týchto krajín a tak každý pokles ceny ropy znamená pre tieto krajiny problém. Preto sa musia producenti a spotrebitelia "dohodnúť" na cene, ktorá nie je likvidačná pre ekonomiku a ani problémová pre producenta. Pretože obaja na sebe závisia. Ak je producent chamtivý, vysoká cena ropy môže vyvolať ekonomickú krízu (ako už neraz) a tá následne zošle cenu ropy na úrovne, ktoré desia každého producenta ropy. Podobnú situáciu sme už videli na jeseň v roku 2008. Ešte v lete 2008 sa hovorilo ako o novej paradigme, keď ropa nahradí dolár ako menu. V polovici júla dosahovala cena ropy úrovne $147 za barel. Potom prišla kríza a na konci roku 2008, teda o necelých 6 mesiacov neskôr dosahovala ropa cenu $35. To je prepad o 76%. 

Presne takýto prepad môže teraz vyostriť situáciu na Blízkom východe, kde prebieha arabská jar. Bohaté krajiny míňajú peniaze na rôzne benefity pre svojich obyvateľov a kupujú si zmier. To môžu robiť, len kým na to majú prostriedky. Hovoríme o Saudskej Arábii, Kuvajte či Katare. Ak by sa zopakovala situácia z jesene 2008 a miesto Lehman Brothers by padlo Grécko, je pravdepodobné, že panika by sa zopakovala a ropa by opäť nebola ušetrená. Pravdepodobne by opäť nešlo o obrat trendu, len o prudkú korekciu. Pozrime sa, aký by to malo dopad na kľúčových producentov ropy. Najskôr prehľad cien ropy, pri ktorej si môžu producenti dovoliť svoje aktuálne výdavky. 

Vidíme, že najstabilnejšej krajine - Katare - by pokojne stačila i cena ropy pod $45. Najväčší producent na svete Saudská Arábia je v rovnováhe nad $80. A v Nigérii a Bahraine sa začínajú problémy už pod $100. Cena ropy WTI na úrovni napríklad $95, kde sa na jeseň pohybovala však nepredstavuje pre väčšinu problém. Samozrejme vyššia cena ropy producentom vyhovuje, len nesmie padať. Producenti si však sami na seba šijú problém - cena ropy pri ktorej zvládajú výdavky sa zvyšuje. Stoja za tým čoraz vyššie výdavky. Deutsche Bank vypočítala, nakoľko sú jednotlivé krajiny citlivé na pokles ropy o $10 za barel. Tu je návod ako čítať nasledujúcu tabuľku. Ak cena ropy klesne o $10  za barel a rok nestúpne, príjmy Bahrainu klesnú o $600 mil. a HDP krajiny klesne o 2.5%.

 

Z tabuľky je zrejmé, že Kuvajt, Omán a Saudská Arábia by utrpeli najviac. To však hovoríme o miernom a stabilnom poklese ropy. Čo v prípade, že nastane podobný prepad ako na jeseň v roku 2008? Skúsme namodelovať situáciu, kedy by cena ropy niekoľkokrát prudko korigovala a ostala pol roka v okolí úrovne $47 za barel? (november 2008 - apríl 2009). Východziu cenu stanovme $82.14, teda cenu z konca septembra 2011. Interpretácia tabuľky je rovnaká, akurát straty v $ a % HDP sú za obdobie 6 mesiacov. 

 

Je vidieť, že cena ropy je dvojsečná zbraň. Ak rastie, môžete zarobiť slušné prostriedky. Ak však ale klesá, prináša so sebou výzvy. 
Dôležitá premenná, ktorú by sme mali do tejto analýzy zakomponovať sú devizové rezervy, ktoré vznikli práve z prebytkov z príjmov z ropy (nie všetky štáty svoje prebytky prejedia). S výnimkou Nigérie (ktorá sa pokúšala založiť $1 mld. suverénny fond, ale tento krok je v krajine vnímaný veľmi kontroverzne) vidíme devízové rezervy, ktoré sú aktuálne investované vo forme realitných a akciových fondov. To so sebou prináša riziko poklesu (v prípade opakovania scenáru z rokov 2008 - 2009), ale je to aspoň istá rezerva. Podobne to môže so sebou prinášať riziko likvidity (ak majetok nemôže byť okamžite predaný, resp. sa nenájde kupca). Posledné riziko, ktoré môže pre vládcov ropných kráľovstiev vyplývať, je memento vo forme líbyjskej revolúcie. Kaddáfí ponúkol každej rodine $400 a rapídny nárast miezd vo verejnom sektore. Vieme ako skončil... V tabuľke nižšie vidíme rezervy ropných producentov vo forme rôznych suverénnych fondov vytvorených z príjmov z ropy.
Hoci sa nám to na prvý pohľad nemusí zdať, ropní šejkovia majú nôž na krku, ktorý sa snažia presunúť na nás. Napríklad Saudská Arábia v roku 2010 stanovila cenu ropy, pri ktorej "je v rovnováhe" na úrovni $68 za barel. Tento rok je to už $88 za barel, 29% nárast. Do roku 2015 mala byť "rovnovážna cena" na úrovni $110. Poznámka na záver: Ak je dnes rovnovážna cena na úrovni $88 a cena ropy $110, znamená to, že ak pôjde všetko dobre a v Saudskej Arábii, ktorá je najväčším producentom ropy na svete, nevypuknú povstania, mohla by byť cena ropy niekde na úrovni $140 - $150 za barel. Ak vypuknú povstania i tam, máme tu nový ropný šok. Cena ropy môže byť $200, $300 či $400 za barel. Hoci sa to nemusí zdať na prvý pohľad, Saudská Arábia môže mať s Gréckom spoločné viac ako sa zdalo. Ľudia pri moci sa snažia kúpiť si zmier a udržať sa pri moci. Dá sa to jedine tak, že zabezpečia financovanie. Kým peniaze plynú, všetko je v poriadku. Keď plynúť prestanú, ľudia sa preberú a idú do ulíc. Iróniou osudu je to, že Grécko môže spôsobiť problém najväčšiemu ropnému producentovi na svete a zhodiť jeho šejkov z hodvábnych kresiel. Poradie môže byť i obrátené, vysoké ceny ropy a zmier v Saudskej Arábii môžu spôsobiť stagfláciu v Európe.
Zdroj: gdes.co.uk / oil-price.net