Bernanke napráva škody

Dnešné obchodovanie prinieslo isté pookriatie sentimentu (minimálne oproti väčšine piatkového obchodovania). Čo za týmto pookriatym sentimentom bolo? No makroekonomické dáta pravdepodobne nie. Ráno sme písali o tom, že sa pozoruhodne darí medi a to napriek slabším minulotýždňovým dátam Nemecka a Číny. Obchodníci na trhu futures zjavne medi veria a tak nakúpili najväčšie objemy od júla 2011 (v týždni končiacom sa 20. marca 2012). Dnešný IFO prieskum podnikateľského prostredia v Nemecku vyšiel nad očakávania, avšak sentiment bol ráno skôr negatívny (hlavne kvôli rastúcim výnosom dlhopisov Španielska a Francúzska). 

Náladu však dnes tvorilo niečo iné ako makroekonomické dáta. Na grafe striebra, ktoré je dobrým indikátorom sentimentu, vidíme, že obchodovanie na trhoch je v posledných dvoch dňoch ako po schodoch. Obchoduje sa do strany, resp. dokonca do mierneho poklesu, kým nepríde mohutný impulz, ktorý prinesie výrazné zisky a opätovné postupne ochladzovanie a nezaujímavé obchodovanie do strany. Počas uplynulých dvoch obchodných dní (piatok a dnes) sme takéto impulzy videli dva. Prvým bol prudký rast ropy z piatku, kedy na trh prenikli správy o prvom väčšom výpadku exportu ropy Iránu. Správy o možnom obnovení produkcie Južného Sudánu a o tom, že západní spojenci sa zhodli, že Irán by nemala byť hrozba, ropa nezachytila. 

Druhým dôležitým impulzom bol dnešný prejav Bernankeho, ktorý pre zmenu nespôsobil výpredaj, ale rastovú eufóriu, keďže naznačil, že aktuálne zlepšovanie pracovného trhu USA tu nemusí byť naveky. Nebolo treba nič viac, prepad je zabudnutý. 

Z plodín sa zdá naďalej neporaziteľná sója, ktorá odkladá nevyhnutnú korekciu, o ktorej píšeme už niekoľko týždňov. Aktuálne sa neustále hovorí o dvoch dôvodoch rastu. Po minulotýždňových správach o tom, že by súboj rozlohe osiatej pôdy mohla vyhrať sója, sa dnes hovorí o tom, že by to mala byť kukurica z dôvodu drahšieho osiva sóje. Konkrétnejšie dáta b y mali byť známe tento týždeň, kedy by mali byť odhady sejby za 1Q2012. Logika však hovorí, že plodina, ktorá je drahšia (jej úroda na trhu), by mala byť vysievaná vo väčšej rozlohe, keďže farmárom ide o čo najväčší zisk. Druhým dôvodom sú vracajúce sa obavy zo sucha v Južnej Amerike, ktorá patrí (popri USA) ku kľúčovým producentom. Pozrime sa, aké podmienky panovali na americkom kontinente.

Na grafe vidíme, že USA má za sebou štvrtú najteplejšiu zimu minimálne od roku 1895 (americký zemný plyn by vedel rozprávať), čo urýchlilo sejbu. El Niňo bol počas februára oslabený a v Argentíne zaznamenali rekordné zrážky. Takže minimálne z tohto pohľadu ide zatiaľ o obavy do budúcnosti, nie reálny stav. Tento stav by totiž mal byť pre sóju a kukuricu skôr medvedí za predpokladu nezmenených importov Číny.